Rozhovor k filmu Učiteľka: Zuzana Mauréry

28. 6. 2017 | Novinky

„Postava učiteľky bola za odmenu“

Zuzana Mauréry je z umeleckej rodiny. Svedčí o tom nielen jej profesionálna cesta divadelnej či filmovej herečky a muzikálovej speváčky, ale aj spontánnosť, ktorou uchváti každého, kto sa s ňou stretne. V oblasti filmu svoj talent nedávno naplno ukázala vo filme Jana Hřebejka Učiteľka a za postavu Márie Drazdechovej získala Krištáľový glóbus na MFF Karlove Vary či národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Film sa dnes s obrovským úspechom premieta po celom svete.

Čakali ste takýto úspech filmu Učiteľka?

– Vôbec nie. Pôvodne to bol malý televízny film, ktorý ani nemal ísť do kín. Je to len veľká zhoda dobrých náhod, ktorá stojí za jeho úspechom.

Film medzi divákmi veľmi zarezonoval. Podľa reálií by sme mohli povedať, že je zasadený do nášho prostredia i dejín, no ukazuje sa, že oslovuje divákov po celom svete. Čím si myslíte, že to je?

– Je to univerzálna a veľmi aktuálna téma manipulácie. Zvlášť detí, ktoré majú vo významnom  formatívnom veku dva veľké vzory, a to sú učiteľ a rodič. Je to dôležité, pretože každého z nás nejaká učiteľka ovplyvnila, či už pozitívne alebo negatívne. A práve v tom je príbeh filmu univerzálny. Skutočnosť, že je situovaný do našich 80. rokov, vôbec neprekáža, je to čitateľné aj napriek tomu.

Môže mať takýto film aj schopnosť ovplyvniť stav, ako dnes vyzerá vzdelávanie, výchova alebo školstvo?

– Rodičia na Učiteľku berú do kina aj svoje deti, aby im ukázali, ako to kedysi vyzeralo. Je to len nejaká kvapka v pohári, ale myslím si, že aj to k niečomu prispeje. Film napríklad vyvolal veľmi živú diskusiu medzi učiteľmi a rodičmi na internete. A keď rezonuje, ľudia sa touto témou zaoberajú a rozmýšľajú o nej, je to obrovský prínos.

Učiteľka Mária Drazdechová predstiera úprimnosť, pritom za maskou úsmevu skrýva závisť a túžbu po moci. Bolo pre vás náročné stvárniť takýto rozporuplný charakter?

– Podľa mňa nie je dvojtvárna. Chce pomáhať a myslí to veľmi dobre, najmä pre blaho spoločnosti. Jej charakter je absolútne jednoznačný, pretože spôsob, akým to robí, nemá z jej pohľadu dve stránky, je to jej prirodzenosť. Podľa nej si musíme navzájom milo pomáhať, ale ako ona povie. Herecky som sa to snažila ustáť tak, aby do posledného momentu nebolo čitateľné, či je taká priama alebo v tom má aj druhý plán.

Verí podľa vás v dobro toho, čo robí? Je presvedčená o správnosti?

– Určite je o tom presvedčená a to vytvára hrany celého príbehu. Je autorita, má moc a má ísť príkladom a hranica je tam, kde začne svoju moc zneužívať. Na druhej strane sú rodičia, ktorí už nie sú pomocníci, ale stávajú sa z nich sluhovia.

Dlho ste premýšľali, ako tú rolu uchopiť? Ako ju udržať na tej správnej hrane?

– Nie, bolo to tak dobre napísané, že som vôbec nerozmýšľala o ničom. Tak, ako som to zahrala na konkurze, tak som to hrala aj potom. Keď totiž človek príde do styku s kvalitným scenárom a poetikou Petra Jarchovského a s výnimočným režisérom, akým je Jan Hřebejk, tak zúročí všetky svoje skúsenosti a musí ich aj všetky použiť. Hřebejk je totiž režisér, ktorý vychádza z hercov. Čo prinesiete na pľac, to použije a až potom vytvára výsledok.

Celý film je postavený na učiteľke, ostatné postavy sú v „jej“ príbehu len panáčikmi, ktorými hýbe. Nebola to pre vás veľká zodpovednosť?

– Nemyslím si, že je to tak. Netreba zabúdať, že to, aká Mária Drazdechová naozaj bola, odohrali najmä rodičia. Keď som robila drobné postsynchróny, videla som pár záberov a bola som prekvapená, že prečo mi to Hřebejk dovolil takto hrať. Mala som pocit, že hrám nejakú operetu a že rodičia hrajú absolútne vážne. A v tom je genialita Hřebejka, že prostredníctvom rodičov i detí vyvážil učiteľku. Bez nich by učiteľka nikdy nevynikla, lebo oni odohrali to, čo v sebe skrýva.

Aké máte vy osobne skúsenosti zo školských lavíc? Sú podobné tým, o akých hovorí film, zľahka inšpirovaný skúsenosťou Petra Jarchovského? 

– Osobne som mala veľmi dobré skúsenosti. Nikdy som nebola intelektuálny a zmyslový atlét, lebo som vyštudovala matematické gymnázium a aj to s odretými ušami, a preto ma učitelia vždy brali zhovievavo. Nemala som učiteľky, ktoré by sa takto správali, ale viem o tom, že mnohí iní mali.

Bola vám v niečom táto postava aj sympatická? Ako ju vnímate vo svojej doterajšej hereckej kariére?

– Veľmi mi bola sympatická, pretože bola vtipná. A bola to pre mňa čerešnička na torte. Sú postavy, na ktorých sa človek natrápi, aj ho niekam posunú, ale nemajú možno veľký úspech u divákov alebo si to ľudia ani nevšimnú. Pritom pre mňa znamenali veľa. No postava učiteľky bola za odmenu. Pozbierala úrodu za všetky ostatné a námahu mi nerobila.

Jan Hřebejk je miláčikom Bažant Kinematografu a jeho divákov. Toto je jeho prvý slovenský film a vaša prvá spoločná práca. Ako sa vám spolupracovalo?

– Pre mňa to bola veľmi príjemná spolupráca. Bola to obyčajná sústredená práca bez ambícií a vzájomnej adorácie.

Film sa bude premietať priamo pod holým nebom, čo je úplne iný zážitok ako v uzavretej kinosále. Aký máte vzťah k letným kinám a k premietaniam priamo pod hviezdami?

– Vlani sme mali premiéru Učiteľky na bratislavskej Magio pláži a hoci pršalo, aj tak to bolo fajn. Prišli na ňu moji spolužiaci a všetci v tom daždi vydržali do konca. Ale keď vyjde dobré počasie, tak to skutočne stojí za to.

So Zuzanou Mauréry sa zhovárala Simona Nôtová.

Ďalšie Novinky
13. 8. Novinka
TS03: BAŽANT KINEMATOGRAF sa teší z horúceho leta a vysokej návštevnosti
13. 7. Novinka
TS2: Letné kino Bažant Kinematograf na bratislavskej Magio pláži otvorí La La Land
1. 7. Novinka
Letná súťaž Bažant Kinematograf & Penfriends
26. 6. Novinka
Rozhovor k filmu Baba z ľadu: Zuzana Kronerová
26. 6. Novinka
Bažant Kinematograf oslavuje 15 rokov

Dnešný program

Celý program

 

radio_fm

Digitalizáciu Kinematografu podporil:

avf