Ivan Trojan: Mám rád čierny humor a absurdné situácie

20. 6. 2021 | Novinky

Ivan Trojan: Mám rád čierny humor a absurdné situácie 

V tohtoročnom Bažant Kinematografe hrá Ivan Trojan hlavné postavy v dvoch filmoch. V čiernej komédii Bourák a v životopisnej dráme Šarlatán ukazuje šírku svojho talentu. Presvedčivo vie byť uleteným mužom v strednom veku, ale aj nezlomným liečiteľom, ktorého doba i spoločnosť priviedli na hranicu síl. No a oba filmy majú aj čosi spoločné – vo filme Bourák Trojan po prvýkrát spolupracoval so svojím bratom, pri práci na Šarlatánovi zasa so svojím synom.

Viete prečo do úlohy Bouráka obsadil váš brat, režisér a producent filmu Ondřej Trojan, práve vás?

– Bourák je chlapík, ktorý vie tancovať rock and roll, ja netancujem vôbec. Rozumie autám, vie ich opraviť, a ja som vymenil maximálne jednu pneumatiku za celý život. Vie opraviť strechu, keď treba, no ja som manuálne úplne nezručný. V podstate nemám žiadne predpoklady na túto úlohu. Aj vlasov už mám menej, než vidíte vo filme. Nie je tam jednoducho nič, čo by som mal s Bourákom spoločné. Takže to, že obsadil práve mňa, beriem ako takú bratskú zlomyseľnosť, ktorá nás s Ondrejom sprevádza od detstva. On vždy niečo vymyslel a ja ako mladší brat som sa mohol pretrhnúť, aby som to splnil.

Mali ste po prečítaní scenára radosť, aká pekná rola vás čaká?

– Mám takú povahu, že radosť okamžite vystrieda pocit prehnanej zodpovednosti a obrovské pochybnosti, že to nebudem schopný naplniť. Takže som, samozrejme, váhal a dlho som to s Ondrejom preberal, aby som zistil, či ma tá úloha bude baviť, pretože len tak bola šanca, že by potom mohla baviť aj divákov.

Ako ste sa pripravovali na scény, ktoré vám neboli celkom vlastné? Napríklad tanec na parkete alebo opravovanie vrakov v garáži?
– Považujem sa za celkom poctivého herca. Nie je to dané nejakou super poctivosťou, mám skôr obavu, aby som nebol trápny. Trápnosti sa trochu bojím, takže som si vyskúšal, ako sa auto zvára i ako sa rozpára brúskou. Tiež som si vyskúšal jazdu ťahačom i Cadillacom a po viac ako tridsiatich lekciách tanca, ktoré predchádzali tanečným scénam, som mal pocit, že som stále na začiatku. 

Úplne inú hereckú polohu ste ukázali vo filme Šarlatán, kde ste stvárnili postavu liečiteľa Jana Mikoláška. Spolupracovali ste na ňom so svetoznámou režisérkou Agnieszkou Holland. Ako si spomínate na túto rolu?

– Úloha Mikoláška vyžadovala absolútne jasnú prípravu. Išlo o veľmi zložitú a rozporuplnú postavu. Počas jednej dvojstránkovej scény je Mikolášek schopný sympatie získať a hneď ich aj stratiť. Tým, že som vedel, že jeho príbeh je vo svojej štruktúre rozprávaný na preskačku a prostredie sa často mení, bolo nutné, aby som v tom mal jasno. Nato som potreboval väčší dialóg s Agnieszkou. Pochopil som tiež, že nie je úplne zástancom veľkých a hlbokých príprav. Cítil som, že by bola radšej, keby som sa na určité veci nepýtal a pracoval s tým, že sa to na pľaci nejako vyvinie. 

V Šarlatánovi hrá mladšiu verziu Jana Mikoláška váš syn Josef. Je to prvýkrát, čo ste spolupracovali na filme, i keď na plátne sa nestretnete.

– Aj keď sa na plátne nestretneme, sme partneri, a to je veľmi dôležité. Hráme obaja Jana Mikoláška, ale každý v inom životnom období. Čím viac sme sa blížili k nakrúcaniu, tým viac nás to nútilo, aby sme si spolu sadli a rozprávali sa o tom, čo nás, a teda našu postavu, bude spájať. Postupne sme však došli k presvedčeniu, že bude stačiť to, že sme otec a syn. Gény hovoria samy za seba. Nakoniec to bolo len pár drobných gest, na ktorých sme sa dohodli, aby sme naše postavy prepojili.

Mikolášek nie je ľahko čitateľná postava. V čom podľa vás spočíva jeho zvláštnosť?

– Už to, že si zvolil, že bude liečiteľom, je samo osebe neobvyklé. Jeho diagnostikovanie chorôb z moču budilo v jeho okolí emócie a určitú vášeň. Keď niekomu pomohol, dotyčný mu bol určite vďačný, ale zároveň existovalo veľké množstvo ľudí, ktorí jeho odlišnosť nechápali a nerešpektovali. Mikolášek enormne pracoval, aj počas víkendov jazdili za pacientmi. Vlastne nemal vôbec žiadny voľný čas a vyliečil alebo liečil viac ako päť miliónov ľudí, čo je neuveriteľné množstvo. Pri takom štýle života sa ťažko dozviete, aký skutočne ste, a to vás tiež musí nejakým spôsobom ovplyvniť. Tým, že nemal čas, ale vedel o svojich schopnostiach, správal sa k ľuďom často neslušne. Stratil pokoru, ktorej absenciu kritizoval u druhých. Vecí, ktoré na ňom boli zvláštne, bolo veľa.

V oboch filmoch ste sa na pľaci stretli so slovenskými hercami. V Šarlatánovi bol vaším partnerom herec Juraj Loj, pre ktorého to bola prvá veľká filmová rola. Ako sa vám s ním spolupracovalo?

– Bol skvelý. Už na castingu bolo jasné, že on je ten pravý, a vďaka tomu, že je výborný herec a skvelý človek, tak napríklad aj tie intímne scény, ktoré tam spolu máme, sme zvládli so cťou a pravdivo.

Ako sa vám osobne páčil výsledok, hotový film Šarlatán?

– Je to absolútne kompaktný celok. Myslím si, že hlavná devíza filmu je v tom, že jeho jednotlivé zložky sú nadštandardne vyrovnané.

A na čo sa môžu tešiť diváci, ktorí si prídu pozrieť priamo pod letnú oblohu film Bourák?

– Žánrovo je Bourák komédia, aká tu, myslím, dlhšie nebola. To znamená, čierna komédia. Ja mám čierny humor rád. Mám rád absurdné situácie, pri ktorých by si človek povedal, že ich ani nemôže zažiť. Myslím si, že aj výtvarne je Bourák zaujímavý. No a je to hudobná komédia, Roman Holý, ktorý robil hudbu, hovoril, že sa vracia k tomu, čo mal rád v mladosti – rockabilly a rock and roll, takže hudba je pridaná hodnota. A Petr Jarchovský je ako scenárista veľká záruka. Tak dúfam, že Bourák stojí za to a bude sa divákom páčiť.